reklama

Kultúra na Slovensku...

Kultúra na Slovensku. Téma, ktorá nikdy nesklame na žiadnej besede, či pri pohári piva. Existuje viacero pohľadov na vnímanie slovenskej kultúry.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)

Jedni vidia v slovenskej kultúre perspektívu. Veria, že jedného dňa sa uchytí i v zahraničí. Druhí sú zo súčasnej slovenskej kultúry znechutení. 

Nedávno som navštívila predstavenie starších žiačok Základnej umeleckej školy s názvom Sto rokov samoty. Bolo inšpirované knihou Marqueza. Neplnoleté dievčatá takmer počas celej hry používali nadávky, na scéne imaginárne onanovali, predvádzali sexuálny styk. Z predstavenia som odchádzala dosť znechutená a vtedy som si to uvedomila. O to im išlo! Prečo hrať o šťastnej láske, či témach, ktoré mladých ľudí vôbec nezaujímajú! Veď toto je dnes všade okolo nás : vulgarizmy, sexualita, drogy...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nepatrím k odporcom, ani k milovníkom takejto kultúry. Riadim sa heslom : „Všetko s mierou!“. Rada si zájdem do divadla na dobrú klasiku, ale vidieť i predstavenie v takomto prevedení nie je na zahodenie. Nemôžeme však hádzať do jedného vreca všetky divadlá len preto, že niektoré uvádzajú aj súčasné hry. Prečo? V časoch, keď tvoril William Shakespeare mohli v divadlách hrať len muži. Stvárňovali ženské postavy. Ak by sme videli takéto predstavenie dnes (hrané so všetkou vážnosťou – nie ako paródiu na tú dobu) považovali by sme to za nevhodné. Dnes pokladáme Shakespeara za jedného z najväčších divadelných klasikov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Myslím si, že v divadelnom svete nášho malého Slovenska si dnes každý divák nájde niečo, čo mu ulahodí. Chuť po klasike môžeme utápať vo väčších, štátnych divadlách, ktoré aby prežili musia hrať aj diela svetoznámych autorov, či klasikov. A chuť po súčasnosti môžeme načerpať niekde v Stoke. Teda myslím v divadlách ako sú Stoka, Disk, GuNaGu, či iné. Takmer v každom meste sa nájde i malé amatérske, či poloprofesionálne divadielko, ktoré sa nebojí siahnuť i po súčasnej, možno obscénnej a vulgárnej hre.

Súčasné témy, moderné prvky nachádzam aj v slovenskej hudbe. Len nedávno sa na sociálnych sieťach riešila téma jednoduchosti a naivity niektorých slovenských piesní. Téma vznikla po nahratí piesne a videoklipu Dominiky Mirgovej – Dominika ide hore. Jednoduchý, priam primitívny text, ktorý dokonca svojou melódiou značne pripomína vulgárnu skladbu od známeho slovenského repera ( podľa mňa trepera ) Rytmusa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V slovenskej hudobnej sfére nachádzam mnoho „výstavných exponátov“, ktoré by som so svojou tvorbou zaradila do pamiatkovej rezervácie, aby svojou tvorbou upozorňovali budúcich autorov, skladateľov a hudobníkov, že aj takáto primitivizmom volajúca hudba na Slovensku vznikala. Vo vitrínach by stáli figuríny a z rádií by sa ozývali piesne od Rytmusa, Jadranky, Kristíny...

Ďalšou kategóriou slovenskej hudby sú pre mňa piesne, ktoré mi nevadia, vypočujem si ich v rádiu, niekde v krčme, alebo si ich dokonca niekedy zapnem i sama. Zaraďujem tu slovenskú popovú „rádiovú“ hudbu ako sú hity od I.M.T Smile, Desmod, Zuzany Smatanovej, Adama Ďuricu... Ide prevažne o piesne s jednoduchou melódiou, textom, aby boli pre diváka čo najviac a najrýchlejšie zapamätateľné. Piesne, ktoré musia mať tzv. chytľavý rytmus, jednoduché témy. Slovenská hudobná kultúra má aj takúto kategóriu. Takáto hudba tu musí byť, pretože inak by rádia nemohli fungovať. Hrali by sa buď veľmi primitívne a vulgárne skladby, alebo práve naopak – skladby plné virtuozity, umeleckosti, zmysluplných textov. Rádiové hity nám však aj zachraňujú všetky chatovice a oslavy, pretože texty týchto piesní pozná takmer každý a tak je počas bujarej zábavy o opitý spev postarané. Bez toho by to nebolo ono!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako som už spomínala máme však aj ( dovolím si tvrdiť ) hudobné skvosty. Zaradila by som tu i tvorbu už dvoch zosnulých autorov : Jara Filipa a Mareka Brezovského. Ich hudba dýcha inštrumentálnosťou a poetikou. Jaro Filip svojou tvorbou prispel nielen slovenskej hudobnej kultúre, ale taktiež kinematografii, či literatúre. Jeho tvorbu nachádzame vo filmoch, hrával v televíznom programe Ktosi je za dverami, spolupracoval s divadlami. Sama by som texty Jara Filipa zaradila do povinnej literatúry. Marek Brezovský počas svojho života asi ani netušil, že sa po svojej smrti stane jedným z dôležitých hudobných interpretov na Slovensku. Svojimi skladbami obohatil popovú, punkovú, ale i vážnu hudbu. Vďaka jeho priateľom obohatil i slovenskú kinematografiu dokumentom, ktorý bol vytvorený po jeho smrti práve o jeho živote a tvorbe . Filmom Hrana.

Ďalej by som medzi slovenské skvosty zaradila napríklad Richarda Mullera, Janu Kirschner, kapelu Fragile, Mariána Vargu... Sú to autori, interpreti, ktorí do slovenskej kultúry priniesli niečo nové. Nekopírujú svetové kapely, ale naopak tvoria hudbu vlastnú, zo srdca. Dobrá hudba musí kráčať ruka v ruke s dobrým textom. A k dobrému textu sú potrební dobrí autori.

Slovenská literatúra je na autorov bohatá. Ako som už spomínala, taktiež ako v divadle, či hudbe, aj tu nájdeme mnoho autorov, ktorí publikujú, píšu o súčasných témach. Venujú sa problematike drog, alkoholu, sexuality, rasizmu. Nedávno vydal jeden menej známy autor ,Vlado Šimek, zbierku básní Felvídek, ktorá obsahuje veľmi trefné básne o tom, aký je Slovensko národ. Trochu vulgárne, ironicky a vtipne píše o tom, čo nás najviac vystihuje: nenávisť k maďarskému národu, vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi, rasizmus a neustále odcudzovanie rómskeho obyvateľstva...

K obľúbeným súčasným autorom patrí i Matkin, ktorého pravá totožnosť ( aspoň pre mňa ), je stále neznáma. Vo svojich knihách rieši vzťahové problémy. Sú plné erotiky a nadávok, no na druhej strane pripomínajú život takmer každého mladého človeka.

V súčasnosti sa čoraz viac objavuje i meno Pavol Hirax Baričák, ktorý chytil čitateľov najmä na svoju knihu Šlabikár šťastia. Prečo? Netuším. Priznám sa, že toto jeho dielo prečítané nemám a ani sa ho prečítať nechystám. Dôvod je jednoduchý a tak ako mnoho vecí v slovenskej kultúre i primitívny. Odradil ma obal.

Výklady kníhkupectiev neustále predstavujú nové detektívky Dominika Dána, či prevažne ženské romány vydavateľstva Evita.

Mnoho autorov sa dnes ukrýva pod anonymami. Píšu blogy, ktorými sa snažia upovedomiť o problémoch ktoré sú, alebo na ne len chcú nadávať. Dnes nájdeme knihy o všetkom. O hovnách aj o niečom.

Slovenská kultúra je bohatá. Je bohatá na zmysly aj nezmysly. Uspokojí homo erectus aj homo sapiens sapiens.

Zuzana Pankuchová

Zuzana Pankuchová

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Aká som, taká som, som jednoducho žena. Keď sa mi chce smiať, smejem sa ako pojašená. ( Jacques Prévert ) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu